Medzianky ležia na rozhraní Slanských vrchov a Nízkych Beskýd, v údolí Medzianskeho potoka. Nízke Beskydy sú tvorené bradlovými pásmami z vápenatých zlepencov prekryté flyšovými vrstvami. Majú vrchovinový typ klímy, mierne teplý a vlhký. Územie patrí k pramennej oblasti. Veľka členitosť terénu, flyšový geologický podklad a silná podzolizácia pôd nepriaznivo vplývajú na vodohospodárske pomery. Celé územie patrí k pôvodu Bodroga a Hornádu, jeho riečná sieť patrí k úmoriu Čierneho mora. Územnosprávne patria Medzianky do Prešovského kraja, Vranovského okresu.
Prvá písomná zmienka o obci je v listine z roku 1212. V tejto listine daroval kráľ Ondrej II. kláštoru krížnikov v Chmeľove medziansky majetok (Mediasmaiele). Predpokladá sa, že obec bola založená už skôr asi v druhej polovici 11. storočia maďarskou vojensko - stážnou družinou na príkaz uhorského kráľa na zabezpečenie ochrany pohraničia. V uvedenej dobe sa v neveľkej vzdialenosti nachádzala uhorsko-poľská hranica. V neskorších rokoch sídlisko strážnej veže stratilo význam, nakoľko sa hranica Uhorska posunula výrazne na sever. V roku 1312 sa Medzianky uvádzajú už pod názvom MEDIES. Začiatkom 15. storočia sa už v listinách spomínajú ako MEGYES, prípadne aj MEGES alebo MEDYES.
V 19. storočí používala obec svoje pečatidlo. Výskumom archiválii v ŠOBA Prešov sa podarilo nájsť listinu z roku 1854, na ktorej bol voskový odtlačok pečatidla našej obce. Historické pečatidlo má maďarský text: MEGYES HELYSÉG PETSÉTJE 1837 (pečať obce Megeš - Medzianky). Symbolom je obilný snop a kosák. Nakoľko uvedený symbol má na svojom pečatidle aj veľká väčšina ostatných obcí v Šariši, nebolo možné použiť pôvodný historický symbol pri tvorbe návrhu obecného erbu. Preto autor návrhu erbu pre Medzianky vychádzal z historických skutočností, a to že obec bola pôvodne založená vojensko-strážnou družinou, symbolom čoho je kopija a historiský názov obce MEGYES, v preklade Višňové alebo Višňovec, symbolizujú plody višne.
Vlajka obce Medzianky pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/8), zelenej (2/8), žltej (2/8), zelenej (2/8) a bielej (1/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcim do tretiny jej listu.
Na lokalite sa v roku 1982 realizoval zisťovací výskum (M. Slivka, A. Vallašek). Aj keď pred začatím výskumu nebolo vidieť stopy architektúry v teréne, medziansky hrádok nebol všeobecne neznámy. Správy o ňom sa objavovali v starších historiografických prácach, pričom ešte na prelome 19. a 20. storočia museli byť zreteľné ruiny, keďže rozmery areálu, resp. samotného hrádku (70 x 33 m resp 36 x 14 m), uložené v župnej monografii Zemplína, približne zodpovedajú skutočnému stavu zistenému výskumom. Archeologickým výskumom boli zistené dva časové horizonty oddelené spálenou vrstvou. Vznik hrádku kladú autori výskumu už do 12. storočia a jeho zánik do 14. storočia. Do tohto horizontu sa hlásia predovšetkým fragmenty keramiky (hroty šípov, torzá ostrôh, pracovné náradie, stavebné vybavenie) a osemramenná bronzová lisovaná spona s puncovanou výzdobou a polygonálnym stredovým otvorom, ktorá zrejme patrila k účelovej symbolike rytierskeho rádu johanitov. Druhý horizont predstavuje krátke oživenie života na hrádku v 15. storočí, kedy už spustnutý, ale stále funkčný objekt poslúžil bratríckym vojskám pod vedením Jana Talafúza. Z tohto horizontu je pozoruhodný zrekonštruovaný krčah a fragmenty misiek. V podstate je možné hovoriť aj o tretej fáze života na lokalite, aj keď iba krátkodobej. Je ňou vojenská hláska z 2. svetovej vojny, zachytená na nádvorí hrádku. Hrádok v Medziankach, zaujímavý svojou pravidelnou dispozíciou s čelnou obytnou vežou a s cisternou na nádvorí, vznikol pravdepodobne ako kráľovský strážny hrádok vo vtedajšom uhorskom pohraničí. Svojim vznikom patrí k najstarším profánnym kamenným stavbám na území Šariša.
Medzianske skalky sú chránené od roku 1990, pričom chránený areál tvoria dva samostatné plochy s celkovým výmerom 4 hektáre. Rozprestierajú sa severne nad obcou Medzianky a predstavujú komplex vápencových skaliek a vápenitých zlepencov s vzácnou teplomilnou a suchomilnou kvetenou. Medzianske skalky sú zaujímave aj výhľadom, ktorý ponúkaju. Pri jasnom počasí je vidieť Kapušiansky hrad, Chmeľov a veľkú časť Prešovskej kotliny a na druhej strane mesto Hanušovce nad Topľou a Topliansku dolinu. To vysvetľuje prečo bol práve na tomto mieste vybudovaný Medziansky hrádok.
Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) Veternica lesná (Anemone silvestris) Vstavač vojenský (Orchis militaris) Vstavač purpurový (Orchis purpurea) Vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia)
